Žiačky PaSA v Turčianskych Tepliciach sa na povolanie učiteľky materských škôl a vychovávateľky pripravujú
po každej stránke, aby boli pripravené plniť náročné úlohy inštitucionálnej edukácie v predškolskom a mladšom školskom veku.
V rámci predmetu „Tvorivá dramatika“ sa učia vyrábať bábky a hrať bábkové divadlo.
Tento školský rok zorganizovala naša škola už štvrtý ročník súťaže o najkrajšiu rozprávkovú bábku, ktorej sa zúčastnili
žiaci tretích ročníkov. Maňušky – bábky vodené zospodu, patria medzi obľúbené hračky, alebo bábky detí.
Žiaci si mohli svoju bábku sami navrhnúť a potom postupne vyrobiť pod vedením učiteľov.
Bábky museli spĺňať niekoľko kritérií, aby mohli byť úspešné v súťaži – byť čitateľné, čiže, deťom musí byť hneď na prvý pohľad
jasné, čo postavička, resp. zvieratko predstavuje.
Hodnotenia sa zúčastnili jednak žiaci, učitelia PaSA, ale aj pozvané deti a učitelia z okolitých škôl. Veru bolo z čoho vyberať.
Laická aj odborná porota vybrala 20 najkrajších bábok zo 100 a žiačky boli ocenené knižnou odmenou, na ktorú finančne prispela
Rada rodičov pri PaSA.
Najkrajšie bábky vyrobili :
Okrem týchto bábok boli veľmi pekné, kravička, zajkovia, žaba, Ferdo Mravec, dievčatká,
prasiatká, myška, motýľ ...
Žiacka školská rada zorganizovala druhú noc v škole z 24. na 25.júna 2013 pre študentov prvého a druhého ročníka.
Vylosovaní záujemcovia sa stretli v škole o 19,00 hodine a po tom, ako si zložili svoje veci na spanie v triede,
sa zhromaždili v priestoroch starej telocvične, kde až do 22,00 hodiny absolvovali rad ice-breakerov, energizérov
na predstavenie sa, bližšie spoznanie sa a niekoľko súťažných aktivít. Potom nasledovalo sledovanie filmu na želanie.
Študenti si vybrali horor Nočná mora z Elm Street. Po zhliadnutí filmu sa pobrali na nočný spánok, ktorý však netrval dlho.
V skorých ranných hodinách boli zobudení školským rozhlasom, aby sa zapojili do poslednej súťaže noci. Ich úlohou bolo nájsť
v priestoroch tmavej školy „unesenú“ študentku rady. Museli sa pohybovať podľa šípok na schodoch a chodbách a podľa indícií,
ktoré nachádzali v určených triedach, sa dopracovať k úspešnému rozuzleniu záhadného zmiznutia. Pátranie im spestrili mátohy
a duchovia, ktorí vybiehali z rôznych častí budovy osvetlenej len sviečkami. Po zvládnutí tejto úlohy sa mohli opäť vrátiť
do svojich spacákov a dokončiť nočné snívanie v škole. Ráno všetci spolu upratali triedy a každý zúčastnený dostal diplom
o absolvovaní Noci v škole. Atmosféra počas celého podujatia bola priateľská, uvoľnená, súťažná, študenti boli skvelí,
disciplinovaní a ústretoví. Členovia rady sa tešia na ďalšiu noc v škole v budúcom roku.
Natália Zajacová
Naša spoločná dvojročná práca s partnermi z Nemecka, Holandska, Francúzska a Turecka sa skončila prvý júnový
týždeň poslednou výmenou, týždňovým pobytom v holandskom Doetincheme. Hneď po príchode každá z nás dostala bicykel,
ktorý slúžil na presun nielen v campe Landal, kde sme boli ubytovaní vo víkendových domoch, ale aj každé ráno
na presun do školy (6,8km) a večer späť.
Počas štyroch pracovných projektových dní sme absolvovali prijatie u riaditeľa školy, ktorá má 10 000 žiakov a 800 učiteľov,
prezreli sme si priestory školy, zúčastnili sme sa na vyučovacích hodinách praktického vyučovania. Hlavnou náplňou nášho posledného
výmenného stretnutia boli záverečné práce na našich spoločných produktoch. Spievali sme nami skomponovaný song, učili sa národné
tance, nacvičovali divadlo na galavečer, dotvárali webovú stránku projektu a riešili kvíz o Holandsku. Voľné chvíle nám naši
hostitelia vyplnili bowlingom, možnou návštevou sauny a bazéna. Nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých bolo mestské ralley v Amsterdame.
Mesto sme spoznávali rozdelení do zmiešaných skupín podľa priloženého scenára trasy za doprovodu našich holandských priateľov.
Neopakovateľnú atmosféru krásnych uličiek a impozantných stavieb dotvárali plávajúce lode po kanáloch a v neposlednom rade bicyklisti
a všade, ale ozaj všade odstavené bicykle. Okrem poznávania dominánt a užívania jedinečnej atmosféry mesta, kde žije najviac menšín na
svete, sme navštívili múzeum Rembrandta a múzeum Anny Frankovej, ktorá zanechala smutný odkaz vo svojich denníkoch. Autentické stretnutie
s tragikou 2. svetovej vojny bolo pre každého z nás silným emocionálnym zážitkom. Z ďalších bodov nášho programu treba spomenúť návštevu
u primátora mesta Doetinchem a medzinárodnú kuchyňu, kde si pri degustácii holandských špecialít prišli naše mlsné jazýčky na svoje.
Výmenný pobyt sme ukončili galaprogramom, v ktorom sme predstavili naše spoločné produkty - divadlo, Comenius song, národné tance “live“
a ostatné produkty formou prezentácií, ktoré komentovali žiaci jednotlivých krajín. Samotný večer prebiehal v slávnostnej atmosfére.
Rozlúčili sme sa záverečnou diskotékou, po ktorej už nasledovalo lúčenie s priateľmi z Nemecka a nás ostatných čakala veľmi „krátka“
posledná noc pred naším odchodom.
Dva roky spoločnej práce na projekte skončili. Vzišli z neho nové priateľstvá, nové možnosti spolupráce. Projekt prispel k lepšiemu
porozumeniu kultúr, odbúral jazykové bariéry a rozšíril jazykové vedomosti. Prostredníctvom projektu sme spoznali typické regionálne
a národné zvyky, tradície a rituály rôznych európskych krajín, zoznámili sme sa s pravidlami a formami správania sa jednotlivých krajín
a uvedomili sme si, že neexistuje len jeden pohľad na svet, že nie len ten náš pohľad je správny. Svet nie je len biely a čierny. Svet
je farebný, pestrý, krásny, tvorený rozmanitými ľuďmi, ktorých sa oplatí vždy spoznávať.
Mgr. Ivana Frívaldská
Dňa
1. kreslenie vo vektorom editore odbor učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo
2. kreslene vo vektorovom editore odbor animátor voľného času.
Súťaže sa zúčastnili žiaci druhých a tretích ročníkov.
ŠTEFANIDESOVÁ Monika III.C
VANKOVÁ Monika III.D
PLEŠKOVÁ Marcela III.B
FRZONOVÁ Viktória III.A
3. miesto:
SURKOŠOVÁ Zuzana III.C
DULLOVÁ Patriícia III.D
3. miesto: BAROŠOVÁ Janka II.KL
Dňa
Po dlhých 5 hodinách cesty sme zatavili pred okúzľujúcim zámkom Schónbrunn. Po krátkych informačných a organizačných
pokynoch sme sa v malých skupinkách roztratili do priestorov záhrad, ktoré nám poskytovali mnoho možností, ako náš
voľný čas využiť. Niekto sa kochal práve kvitnúcimi ružami či fontánami, iní šli do zoo,a ďalší blúdili v labyrinte.
Po pre nás krátkom rozchode sme sa opäť všetci zišli pred záhradami. No to nebol koniec. Čakala nás prehliadka múzea
Albertina . V múzeu sme opäť dostali možnosť voľnej ruky a každý si mohol vybrať práve to, čo ho zaujímalo. Čakala nás
výstava holandského velikána Rembranta, taktiež obrazy predstaviteľa kubizmu Pabla Picasa , no i šokujúca výstava retrospektívy.
Myslím, že každý, kto prešiel touto časťou múzea zostal mierne v šoku, no i tak nám to nebránilo užívať si zvyšok našej exkurzie.
Po múzeu sme absolvovali prehliadka historického centra mesta.
Po príchode do centra sme opäť dostali organizačné pokyny a tento krát sme sa všetci pridali k húfom turistov i domácich.
Pri rozchode sme mali zistiť a vyriešiť malé úlohy, ktoré nám pripravila pani profesorka. Po tomto rozchode sme sa ešte
prešli centrom a odtiaľ sme sa už uťahaní a unavení vybrali ku autobusom, ktoré nás mali zaviezť naspäť. A aká by to bola
exkurzia bez návštevy nákupného centra? Samozrejme sme ho po ceste naspäť navštívili. Potom sme sa však už definitívne
vydali na cestu do Turčianskych Teplíc. Opäť nás čakala dlhá cesta, no po nej sme už v našich posteliach zaspávali s pocitom,
že sme opäť videli niečo nové, a že sme znovu precestovali kúsok nášho sveta.
Na záver by som chcela v mene všetkých študentov aj touto cestou poďakovať nášmu dozoru , p. Zajacovej a p.Petrovičovej
a hlavným organizátorkám tejto exkurzie p.Šovčíkovej a p.Dvorskej, vďaka ktorým sme zažili trochu dobrodružstva a získali
nové znalosti a skúsenosti.
Tento rok sa už po desiatykrát v dňoch
Aj napriek zatiahnutej oblohe sa po desiatej ráno začalo zapĺňať Divadelné námestie zvedavými rodičmi s deťmi. Naša škola
sa už tradične zapojila do hlavného pódiového programu, kde za sebou vystúpili
Mgr.Natália Zajacová
Dňa
A aby ste neboli o nič ukrátení, ponúkame vám rozhovor s našou obľúbenou p. profesorkou Vlasovou.
Aká bola vaša cesta do New Yorku?
Letela som 9 hodín z Viedne. Cesty som sa obávala najviac, ale nakoniec sa mi lietanie zapáčilo. Letela som aerolinkami,
ktoré sú vyhlásené za najbezpečnejšie na svete.
Aký ste mali hotel a aká tam bola cesta?
Keď som vystúpila z lietadla prišla po nás limuzína, ktorá nás odviezla do hotela na Times Square.
Popri príprave na vašu prehliadku ste stihli navštíviť aj nejaké pamiatky NY?
Celý týždeň sme mali čas na prehliadku mesta. Najväčší zážitok bol z Metropolitného múzea. Kde som videla tých
väčších velikánov výtvarného umenia, čo ma dojalo skoro k slzám. Napr. Degas, Picasso, Klint, Renoire ....
Ako prebiehala príprava na prehliadku?
Zvládla som to bez väčšieho stresu. Modely dokonale sadli aj newyorským modelkám. Jeden model mi predviedla Celeste
Buckingham, ktorá bola zhodou okolnosti v NY. V tých šatách potom aj spievala. Mala som dokonca dve modelky černošky a dve aziatky.
Za koľko by ste nám predali model?
Záleží od materiálu, cena sa pohybuje od 150-1000 €.
Ako dlho vám trvá výroba jedného modelu?
Jeden model- cca 3 dni. Záleží od toho aký ma strih.
Koľko modelov šiat ste už navrhli?
Celkovo som navrhla vyše 30 šiat.
A čo obecenstvo?
Slováci žijúci v USA a New Yorku, ktorí sa potešili, že im niekto priniesol kúsok domova.
Vedeli by ste si v NY predstaviť život?
Nechcela by som v NY žiť, ale viem si predstaviť, že by som tam chodila každý mesiac oddýchnuť si.
Vedeli by ste NY zhodnotiť na + a -?
Plusy: očarujúca atmosféra, vôňa kávy, množstvo kultúr žijúcich vedľa seba. A mínusy: je tam veľa smetí, smrad
z kanálov, neskutočný hluk z dopravy a množstvo ľudí.
Akí sú ľudia v NY?
Ľudia si tu viac doprajú a sú k sebe slušní. Platí tam pravidlo: „Zákazník je náš pán“.
Ktoré mestá by ste ešte chceli navštíviť v USA?
Kaliforniu, Washington a L.A, ale vždy ma lákala Južná Amerika a Kanada.
Aká je káva a jedlo v NY?
Káva veľmi riadka a veľká. Jedlo mi chutilo, nie sú to len hamburgery a hot dogy.
Aký talizman ste si odtiaľ priniesli?
Priniesla som si odtiaľ NY Times a oblečenie.
Rozhovor sme ukončili, pretože zazvonilo na ďalšiu hodinu, p. profesorke sme zaň srdečne poďakovali,
odpoveďou nám bol jej pekný úsmev.
Po príchode z New Yorku sa pani profesorka nezastavila a 18.5 2013 ju v Bratislave čakala ďalšia prehliadka jej
Etno kolekcie s tradičnými ľudovými prvkami v odeve, v rámci konferencie európskych podnikateliek.
Len nedávno sme sa dozvedeli, že p. profesorka u nás, na škole, končí. Veľmi nás to mrzí, pretože odíde človek
s veľkou tvorivosťou a s ešte väčším srdiečkom.
Pani profesorke Vlasovej prajeme v mene nás študentov veľa úspechov nielen doma, ale aj vo svete, veľa úspešných
modelov, no hlavne veľa lásky, zdravia a radosti zo života.
Katarína Vlčková, Dominika Važanová III.K, PaSA Turč. Teplice
Pedagogická a sociálna akadémia poskytuje žiakom v predmete matematika vedomosti a schopnosti, ktoré sú
nevyhnutnou súčasťou ich všeobecného vzdelania, ale aj schopnosti šikovne utvárať a rozvíjať u detí predškolského
veku vhodné matematické predstavy. Inšpiráciou na prípravu edukačných aktivít detí sú aj vlastné skúsenosti žiakov
z absolvovanej pedagogickej praxe. Svoju kreativitu môžu naplno prejaviť
Výstava pootvorila budúcim učiteľkám a vychovávateľkám dvere do detského matematického sveta. Ukázala, že tie najlepšie
žiacke nápady nevznikajú len kvôli známkam, nariadeniam učiteľov, ale preto, lebo chceli mať zo svojej práce radosť.
Mgr. Alena Kamarýtová
Z Pedagogickej a sociálnej akadémie sa do súťaže Matematický klokan zapojilo 55 žiakov. V kategórii
Tesne pred bránou úspešnosti zostali a veľmi pekné výsledky dosiahli Patrícia Hrobáriková (I. B),
Katarína Mrtvíková (I. B), Ľubomíra Závodská (I. C), Andrea Papalová (II. A), Natália Mensárová (II. A),
Patrícia Barcíková (II. C), Katarína Brišová (III. A), Monika Vanková (III. D), Martina Koubeková (IV. A) a
Henrieta Švecová (IV. A).
Súťaž preverila vedomosti našich žiakov, niektorým ukázala cestu, ako sa dá skamarátiť s matematikou.
Mgr. Alena Kamarýtová
Nie, neľakajte sa, nepôjde o reklamu na lacný americký horor či povrchnú politickú kampaň, práve naopak.
Názov článku má pritiahnuť vašu pozornosť na dobré správy,
Ako prvý uvediem úspech našej žiačky
U našich západných susedov sme zabodovali nielen spievanou slovenčinou, ale aj písanou, zapojili sme sa, ako každý rok,
do 10. ročníka slovenského kola
Všetkým uvedeným žiačkam v mene kabinetu SJL a školy srdečne blahoželám a ďakujem za skvelé, radostné momenty v našej
učiteľskej práci.
PaedDr. Slávka Sudorová, PaSA Turč. Teplice
Človek a masky v ňom
Keď počujem slovo ,,maska", spomeniem si na rovnomenný film, v ktorom hrá hlavnú postavu herec Jim Carrey. Prišlo mi smiešne,
ako sa po nasadení masky menila jeho osobnosť. Bez nej bol jednoduchý chlap s nízkym sebavedomím a s ňou bol jeden veľký živel.
Ako malá som tento film mohla pozerať aj každý deň. No až neskôr mi život ukázal, že masky nie sú len súčasťou zábavy,
divadelných predstavení, karnevalov či fašiangov. Majú korene už v dávnej minulosti a ich dôležitosť sa datuje už od praveku.
Každý z nás vie, že v rôznych obdobiach v minulosti hrali veľkú rolu, znázorňovali bohov, menili osobu, ktorá ju mala na sebe
na niečo iné. Ľudia si na ich výrobe dávali záležať a každá maska mala svoj účel. No my, keďže žijeme v dvadsiatom prvom
storočí a doba, vynálezy a technika napredujú, vylepšili sme už dávno vymyslené a zaužívané masky. Vylepšili sme ich natoľko,
že ich vôbec nevidno a splývajú s odtieňom našej pokožky, čiže nikto nevie, kedy nejakú masku máme. Ľudia si ju dnes dávajú
ráno keď vstanú, spolu so spodnou bielizňou. Z doplnku sa stala neoddeliteľná súčasť nášho outfitu. Človek bez masky je totiž
v tejto dobe ako slimák bez ulity, korytnačka bez panciera. Je zraniteľný ako malé dieťa. Čiže môžeme povedať, že maska je
súčasť našej obrannej stratégie. Bojíme sa svetu ukázať, akí sme slabí, keď sme sami sebou. Spoločnosť na nás kladie rôzne,
aj nezmyselné požiadavky a my sa ich snažíme bez námietok plniť. Pritom pod maskou v nás mnohých vrie ako sopečná láva náš
nesúhlas a súperíme sami so sebou. Niekedy sa cítime byť stratení vo svete, kde je každý skrytý za masku. Ja sa cítim ako
v klietke. Buď budem nosiť masku aj ja alebo ostanem nepochopená a zaslúžim si iba povrchné pohľady čudáckych masiek.
Predstavte si, že by ste vyšli na ulicu nahí. Niekto by sa smial, iní by boli zdesení, ďalší by si mysleli, že ste sa pomiatli.
Názory by boli rôzne. No skúste vyjsť na ulicu bez masky. Názor by bol jednotný a každý by hneď pochopil, že ste precitlivený
blázon, ktorý je proti svetu, proti spoločnosti a má nejaký problém. No len vy sami by ste vedeli, že to nie vy ste blázon,
ale všetci okolo vás. Pretože maska ostane vždy len maskou. A tie odpradávna slúžili na to, aby zmenili človeka na niečo iné
a zakryli jeho pravú tvár. Skúste si aspoň na chvíľku dať dolu masku. Čo vidíte? Ja vidím vysmiate tváre, no skúste sa pozrieť
hlbšie. Uvidíte ťažko sa dvíhajúce hrude ľudí. Ťaží ich všetko, čo nosia vo vnútri. Lenže to maska nezakryje. Aj keď sa snažia
zakrývať všetko úsmevom, niektorí možno hnevom a rôznymi činmi, človek bez masky si rýchlo všimne, že nie je všetko tak,
ako to vyzerá. Každý sa za niečo skrýva. Na duši zranení ľudia vyhľadávajú potešenie a vyrovnávajú sa so svojou bolesťou
alkoholom, sexom, zabávaním v spoločnosti. Masky si myslia, že takýto človek má jednoducho rád život a užíva si. Ale len
dotyčný človek vie, že keď pije, rýchlejšie zaspí, keď má styk, vyčistí si na chvíľu myseľ a keď je v spoločnosti, nestíha
popri všetkých tých rozhovoroch vnímať tok svojich myšlienok. Radšej si necháme upchávať cievy, nechať skolabovať srdce,
ako by sme mali odhodiť masku a priznať si sami pred sebou, že vo vnútri nás niečo rozožiera. Sme takí zvyknutí pretvarovať
sa pred inými, že sa nakoniec pretvarujeme už aj sami pred sebou. Najdôležitejšie je preto priznať si chyby vo svojej
vlastnej hlave. Ľudia vytvorili hranice svetadielov, štátov, no nikdy nebudú vedieť vytvoriť hranice v sebe a vždy budú
chcieť niečo viac, ako môžu dostať. Pozrite sami, čo sme spravili s jednoduchými maskami. Vyvíja sa z nás nový živočíšny
druh. S maskami sa už skoro vôbec nepodobáme na ľudí. Ľudskosť sa z nás totiž vytráca. Náš nový druh sa vyznačuje tým,
že veľmi klame, závidí, nemá rád úspech druhých, podkopáva nohy, neplní sľuby, neváži si druhých ľudí a myslí len na
seba. Uvedomme si, že v každom z nás je už niečo také. Masky nami manipulujú a my sa nimi necháme ovládať. Už dlhé roky
počúvame, že nás raz ovládnu roboty a bojíme sa, že nám technické výdobytky prerastú cez hlavu a budú si robiť to ,
čo samé chcú, no nikoho by nenapadlo, že raz prerastieme cez hlavu sami sebe. Nikto by si nevedel predstaviť,
že by sme sa báli sami seba a že my by sme mohli byť horší ako roboty. A predsa sa to deje a bojíme sa ukázať, čo sme
naozaj zač. Chcela by som navrhnúť celej spoločnosti, nech skúsi odhodiť masky, nech si otvorí oči. Masky mali vždy ostať
len doplnkom. Nemali sa stať vecou, pre nás potrebnou na prežitie. Všetko je na niečo dobré, aj masky, ale nie so všetkým
sa treba zahrávať. A netreba to s vecami preháňať. Občas je dobré mať masku, ale aj obyčajné, možno pozitívne veci sa pri
preháňaní môžu zmeniť na negatívne a škodlivé. Tak to opäť skúsme nepreháňať a buďme k sebe úprimní, neklamme si navzájom,
dôverujme si a hlavne buďme empatickí. Súčasné masky sú horšími zbraňami ako bomby. Bomby dopadnú a hneď všetko zničia,
masky chodia pomedzi nás a pomaly nás zabíjajú. Napríklad dôverujete človeku celé roky, delíte sa s ním o zážitky,
o pocity, vie vo vás čítať a zrazu zistíte, že daný človek vaše tajomstvá hovorí ľuďom, ktorých sa to vôbec netýka
a za chrbtom sa vám posmievajú z vášho nešťastia. Alebo keď od vás niekto niečo chce a nie je vo vašich silách splniť to,
zrazu sa z milého prosiaceho človeka stane nevďačný, často nahnevaný egoista. To je ale to najmenšie zlo, ktorého sú masky
schopné. Pretože masky dokážu brať životy. Bez súcitu zabiť človeka, vziať mu život, jeho existenciu. Dokážu veriť sľubom
našej vlády, že sa budeme mať lepšie. Pritom, keď si tvrdo pracujúci človek doma zloží masku, rozplače sa. Rozplače sa
pretože pracuje celý deň a nemá čas na rodinu, nemá čas si vychutnávať život, plniť si sny. O čom je taký život? O čom je to,
báť sa každý deň o svoje deti, či budú mať zajtra čo jesť? A pritom každý sľubuje, že sa budeme mať lepšie. Kedy? Keď masky
ovládnu nielen naše hlavy ale aj naše telo, staneme sa obyčajnými handrovými bábkami. Teraz nám beží čas, ktorý by sme mali
využiť a bojovať proti maskám. Proti maskám v nás, proti maskám v druhých ľuďoch. Možno si po úspešnom výsledku spoločne
poplačeme, možno sa konečne začneme všetci spolu smiať, ale nebudeme pasívni a nebudeme sa riadiť nepísanými pravidlami
masiek. Možno si konečne splníme svoje túžby, nadýchneme sa z plných pľúc, vyznáme niekomu city, povieme niekomu ako
veľmi nám ublížil, dostaneme ospravedlnenie, navzájom si odpustíme, preukážeme nesúhlas, budeme protestovať , proste
vypustíme konečne naše myšlienky z hlavy. A hlavne si nebudeme závidieť, pretože každý bude robiť to, čo naozaj chce
a má rád a nebude chcieť silou mocou to, čo má druhý človek. Začneme žiť... Lenže masky z nás spravili lenivých a pohodlných
a mnohým ľuďom jednoducho vyhovuje skrývať sa za masky. Cítia sa byť uznávaní, pritom vo vnútri sú vyprahnutí viac ako púšť.
Radi sa hrajú na niečo, čo nie sú. Berú identitu pravým hrdinom, pravým víťazom, ktorí si naozaj uznanie zaslúžia. Skúsme
odhodiť masky a dokázať niečo bez nich. Až tie skutky budú najdrahšie. Až potom si uvedomíme pravé hodnoty a význam života.
Návod na použitie je jasný a zrozumiteľný- zhoďme masky. Tak čo? Máte na to guráž?
Henrieta Froľová, IV.K, PaSA
Zase sa stretol rok s rokom a my sme sa lúčili s maturantami. Naposledy sme im zazvonili, odovzdali odmeny za 4-ročné pôsobenie na našej škole, prihovorili sme sa im a oni nám, naposledy si zatancovali dnes už bývalé členky FS Prameň a orientálnych tancov, kopli sme ich do zadnice pre šťastie a previedli sme ich bránou do života. Tak veľa šťasta najskôr na ústnych MS a potom v ďalšom živote.
Metropola Veľkej Británie patrila na pár dní aj nám – študentom a vyučujúcim z PaSA.
V piatok 26.apríla 2013 prišla tá dlho očakávaná chvíľa. Autobus nás vzorne čakal na parkovisku a my sme si
doň uložili pár nevyhnutných vecí a v očakávaní toho najlepšieho, sme si posadali na svoje miesta. Prvá noc bola krutá,
ako to býva pri spaní v autobuse. Nič komfortné, no nevyhnutné. Nocou nás sprevádzal hustý, neutíchajúci dážď, ktorý nám
bral nádeje na počasie v Bruseli či Londýne. O to prekvapivejšie bolo slnečno počas celej prehliadky Bruselu. No, nie tak
úplne celej. Najskôr sme si vychutnali zeleň kráľovských záhrad, následne Kráľovský palác, Múzeum hudobných nástrojov a
obligátneho Cikajúceho chlapčeka. Po pauze v predajni s typickými belgickými čokoládami sme sa pobrali na hlavné námestie,
kde to prišlo... Dve študentky sa nám odtratili od skupiny. Prestali sme vnímať vôňu čokolád a sústredili sa na hľadanie
stratených. Po hodine pátrania sa nakoniec všetko dobre skončilo. Študentky sa našli, no my sme prišli o ďalšiu zaujímavú
časť Bruselu. C´est la vie! Na pár minút sme ešte vystúpili pri známom Atómiu a znovu sme sa dali na cestu do Francúzka,
kde sme mali prespať neďaleko mesta Calais. Ubytovanie bolo skromné, no oproti nocľahu v autobuse to bol nesmierny luxus.
Po príjemných raňajkách sme sa pustili do ďalšieho cestovania. Čakal nás trajekt cez La Manche. Po vylodení v Doveri sa emócie
stupňovali. Blížil sa Londýn! Chvíľu nám všetkým trvalo, kým sme si zvykli, že nejdeme v protismere, ale po správnej strane cesty.
Ani sme sa nenazdali, a už sme vystupovali na našej prvej zastávke v južnej časti mesta zvanej Greenwich, kde sa okrem nádherného
parku a observatória nachádza i nultý poludník sveta, rozdeľujúci Zem na západnú a východnú pologuľu. Z kopca sme si vychutnali
výhľad na centrálnu časť Londýna, kam smerovali naše ďalšie kroky. Počas dôkladne pripraveného výkladu našej sprievodkyne sme sa
presúvali popri Temži k Tower Bridge (Vežovému mostu) odtiaľ k The Tower, kde nás čakala prestávka na tradičné jedlo fish and
chips (ryba s hranolkami). Predposlednou zastávkou dňa bol Miléniový most, z ktorého bol výhľad na Shakespearovo divadlo The Globe
a modernú galériu Tate Modern. Opačným smerom sme vykročili k majstrovskému dielu Sira Christophera Wrena, ku katedrále sv. Pavla.
Vo vnútri katedrály akurát prebiehala omša a pri zvukoch chorálu naskakovali zimomriavky aj ateistom. Bodkou dňa bolo známe London
Eye – obrovské ruské koleso postavené pri príležitosti milénia, z ktorého si všetci odvážni vychutnali výhľad na hlavné mesto Británie.
Príjemne unavení sme sa nechali viezť do našej základne – hotelu Days Inn v širšom predmestí Londýna. Ohromila nás nielen vkusne a
moderne zariadená recepcia s reštauráciou, ale i priestranné izby vybavené všetkým, čo sme určite neočakávali. Po osviežujúcej sprche sme
zaspali ako bábätká.
Raňajky v hotelovej reštaurácii dali priestor i tým náročnejším. Naše putovanie mohlo pokračovať. Ďalšou destináciou bol svetoznámy
Stonehenge. Gigantické megality nás vítali pompézne, podsúvajúc nám neustále otázky typu, ako to mohli kedysi ľudia bez techniky postaviť,
či prečo to vlastne stavali, na čo im toto dielo slúžilo. Elektronický sprievodcovia v našich rukách nám len dával za pravdu, keďže ani
historici a vedecká obec sa celkom nevie zhodnúť na tom, ako to vlastne naozaj všetko bolo a či sú ich domnienky správne. Po prehliadke
tohto magického miesta sme sa vrátili naspäť do Londýna, kde sme si dali štvorhodinovú pauzu na prírodovedné, technické a Viktoriino a
Albertovo múzeum. Zdalo by sa, že máme príliš veľa času, no každé z vymenovaných múzeí poskytuje vo svojom interiéri toľko skvostov, že by
mám nestačil ani celý týždeň, aby sme si do detailov pozreli všetky exponáty. Záver dňa sme strávili prechádzkou v najväčšom londýnskom
parku – Hyde Park.
Posledný deň bol náročný na chodenie, keďže sme boli na nohách od rána až do večera. V závese sprievodkyne sme sa kochali najzákladnejšími
pamätihodnosťami mesta – Westminister Abbey (kde sa naposledy konala svadba princa Wiliama), budovami Parlamentu s hodinovou vežou Big Ben,
parkom sv. Jakuba, sídlom kráľovnej v Buckinghenskom paláci, Trafalgarským námestím so sochou admirála Nelsona a Národnou galériou, najrušnejším
námestím Piccadilly, štvrťou Soho a Čínskou štvrťou. Nasledoval päťhodinový rozchod na obchodnej ulici Oxford Street, po ktorom sa naše
dobrodružstvo skončilo a nadišiel čas návratu. Posledným zážitkovým momentom bol prechod z ostrova na pevninu cez Eurotunel. Tak toto treba zažiť!
V prvý májový večer sme sa vrátili do svojej rodnej vlasti o čosi skúsenejší a múdrejší. Na jednej strane sme boli radi, že už to máme za sebou,
že nám prialo počasie, že sa všetko vydarilo, no na strane druhej nám bolo ľúto, že to tak rýchlo ubehlo. Zostáva len veriť, že na rok sa nám
podarí znovu zorganizovať skupinu cestovania a poznaniachtivých študentov.
Mgr. Natália Zajacová
Ani tento rok žiaci a učitelia našej školy nezabudli na prvomájové zvyky. Tradičné stavanie mája
na škole sa konalo dňa
Žiaci 1. ročníkov odboru učiteľstvo a vychovávateľstvo na predmete biológie dostali za úlohu zostrojiť učebnú pomôcku - maketu tela príslušníka živočíšnej ríše. Úlohy sa výborne zhostili, vytvorili pekné dielka a tie najvydarenejšie boli vystavené v knižnici.
V dňoch
V dňoch
Pondelok začal prijatím u riaditeľa Pedagogickej a sociálnej akadémie PhDr. Jána Dvorského PhD. Program pokračoval prehliadkou
školy a otvorenými vyučovacími hodinami anglického a nemeckého jazyka, tvorivej dramatiky a odbornej praxe. Popoludnie sme
príjemne strávili v Banskej Bystrici realizáciou Stadtrallye, kde sa naši hostia zoznámili s historickými a kultúrnymi pamiatkami mesta.
V utorok sme začali prácou na jednom z produktov projektu – nácvik divadelného predstavenia. Dopoludnie sme ukončili
návštevou u primátora mesta Mgr. Michala Sygúta. Po zápise do knihy hostia prijali pozvanie pána primátora na príjemné
posedenie so zmrzlinou a kávou. Popoludní nasledoval workschop zameraný na prezentáciu ďalšieho z produktov projektu – videá –
Špecifické zvyky a tradície jednotlivých krajín a dvojhodinový pobyt v aquaparku. Večer sa niesol v slávnostnom duchu.
Bol to večer slovenskej kuchyne, na ktorý sme našim hosťom pripravili nielen ochutnávku typických slovenských jedál, ale aj ukážku
slovenského folklóru a ľudovej hudby spojenú s nácvikom národných tancov. Večer sme ukončili diskotékou.
Štvrtkové dopoludnie sme strávili v škole prácou na ďalších produktoch projektu. Žiaci pracovali v troch skupinách. Jedna skupina
vytvárala webovú stránku projektu, druhá sa venovala nácviku národných tancov a posledná, v rámci tvorivej dielne, maľovala na tričká.
Popoludnie sme opäť venovali nácviku divadelného predstavenia a ukončili sme ho evalváciou – zosumarizovaním už hotových produktov,
zhrnutím pozitív, negatív a rozdelením úloh do nasledujúceho stretnutia, ktoré bude v Holandsku v júni 2013. Deň sme ukončili
večernou prehliadkou Bojnického zámku, ktorá zanechala v našich hosťoch nezabudnuteľný zážitok.
Posledný pracovný projektový deň sme začali otvorenými hodinami na odbornej praxi našich žiačok v materských školách. Dopoludnie
sme ukončili galaprogramom, ktorý sme venovali našim hosťom. V hodinovom programe vystúpili žiačky našej školy, ktoré pod odborným
vedením svojich pedagógov prezentovali svoje tanečné, spevácke a hudobné schopnosti a zručnosti. Popoludní sme sa opäť venovali
nácviku divadelného predstavenia, ktoré budeme prezentovať v Holandsku. Večer sme ukončili rozlúčkovým posedením, nakoľko nasledujúci deň
jednotlivé partnerské krajiny od skorých ranných hodín odlietali domov.
Naplánovaný program sme splnili. Žiaci nadviazali nové priateľstvá, lepšie sa spoznali, naučili sa ďalšie jazykové obraty a frázy
z jednotlivých jazykov, ktoré určite využijú nielen pri našom poslednom stretnutí v Holandsku, ale aj pri komunikácii cez sociálne siete.
Mgr. Ivana Frívaldská
Galaprogram sme venovali našim hosťom - účastníkom projektu Comenius, ktorý sa v dňoch od 14. - 19. apríla 2013 konal na Slovensku. V hodinovom programe vystúpili žiačky našej školy, ktoré pod odborným vedením svojich pedagógov prezentovali svoje tanečné, spevácke a hudobné schopnosti a zručnosti.
Volejbalové družstvo dievčat PaSA Turčianske Teplice hralo v sezóne 2012/2013 v
Miroslav Lettrich
Dňa
Do súťaže sa zapojilo 36 študentov z prvých a druhých ročníkov + 2 tretiačky. Písomný test obsahoval
30 otázok z rôznych oblastí diania na Slovensku, pričom súťažiaci si mali možnosť vybrať správnu odpoveď zo 4 možností.
Pri rovnakom počte bodov o víťazoch, resp. poradí rozhodoval počet bodov v doplňujúcich otázkach.
Gratulujeme a prajeme veľa úspechov v krajskom kole!
Mgr. Janka Boďová, vyučujúca dejepisu
Dňa
Odberu krvi sa zúčastnilo
Všetkým darcom ďakujeme a veríme, že sa s nimi, ale aj s novými darcami stretneme pri opätovnom darovaní krvi.
Mgr. Marieta Pišková
Našu školu reprezentovalo trojčlenné družstvo najprv na dekanátnom (okresnom) kole
Na okresnom i krajskom kole boli úlohy z kníh Biblie, a to: Prvá kniha kráľov, kniha Rút
a evanjelium podľa Matúša. Úlohy v rôznej podobe boli dosť náročné, ale dievčatá sa veľmi snažili.
Touto účasťou získali nové skúsenosti, poznatky a tešia sa na súťaž opäť o rok.
Na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Turčianskych Tepliciach sa tento rok brány školy otvorili v noci po dva razy.
Najskôr z 26. na 27. marca 2013, kedy sa mali možnosť vybraní študenti tretieho a štvrtého ročníka zúčastniť nového
podujatia žiackej školskej rady pod názvom
Druhýkrát sa predstavila škola v nočnom šate všetkým malým milovníkom literatúry a dobrodružstva už v pre nich známom
z predošlého premiérového roka podujatí
Mgr. Natália Zajacová
„Všetko sa to začalo jedného dovtedy nijako zaujímavého dňa. „Jupííí !“, zvolal som od radosti, keď mi mamina oznámila,
že na budúci týždeň ideme (ja s mojou dvojičkou) na Noc s Andersenom. Tešil som sa, lebo minulý rok to bola zábava. Ani na
okamih som nezaváhal. „Áno, pôjdem rád!“.
A týždeň prešiel ako mihnutím oka. Všetci sme sa tam stretli ako minulý rok. Program nesklamal – bol naozaj bohatý a zábavný.
Všetky aktivity boli podané veľmi zábavnou formou a sprevádzali nás pri nich veľmi sympatické slečny Majka a Monika.
Keďže v ňom nesvietila ani jedna lampa, naši sprievodcovia nás pre istotu zviazali lanom, aby sme sa nestratili v tme,
ale my sme sa postupne rozmotali. Naháňali sme duchov, ale my prefíkanci sme ich dolapili a potom ... naspäť do školy.
Keď sme prichádzali k škole, za jedným z okien svietilo svetielko. Keď sme podišli bližšie, zdúpneli sme od strachu – zase duch.
Ale po čase sa z ducha vykľul náš dobrý ujo školník!
Potom sme absolvovali veľkú pátračku po perlách ( indície k nim sme nachádzali v rôznych triedach ), ktoré sme dali kráľovnej
ríše kníh začarovanej zlou čarodejnicou.
A potom už len „umyť zuby a spať“. Tak dobrú noc!
Ráno sme sa všetci rozlúčili s dobrým pocitom z prežitých zážitkov. Už teraz sa teším na ďalšiu Noc s Andersenom.“
Tomáš Rafaj
V noci z 26. na 27. marca 2013 sa mali možnosť vybraní študenti tretieho a štvrtého ročníka zúčastniť nového podujatia
žiackej školskej rady pod názvom
V utorok večer prišli členovia rady do školy pred siedmou hodinou, aby nachystali triedy na spanie a pripravili si telocvičňu
na aktivity a zároveň si ešte prešli celý program. Už pred ôsmou hodinou sa začali schádzať netrpezliví účastníci Noci v škole.
Rada ich „ubytovala“ a následne privítala v telocvični i oboznámila s programom. Všetko sa začalo zoznamovacou aktivitou, keďže
niektorí študenti sa poznali len z chodieb školy či internátu a bolo treba prelomiť bariéry, ako aj naladiť ich do ďalších hier,
čo sa podarilo. Až do desiatej večera sa všetci spoločne hrali a zabávali. Školu ovládla priateľská, družná a veselá atmosféra.
Potom nasledovala ponuka večerného filmu. Po hlasovaní sa rozhodlo, že atmosféru zaklincuje dobrý horor. Až do polnoci sa
z telocvične školy ozývalo hlasné kričanie a škriekanie pri niektorých scénach filmu. Na veľké počudovanie po zhliadnutí hororu
študenti nemali problém odobrať sa spať do svojich nachystaných spacákov. Ráno po budíčku všetci spoločne upratovali triedy a jedno
malé dobrodružstvo v škole sa skončilo. A môžu začať tie ďalšie, každodenné!
Na záver dovoľte krátky informačný výstup. Na vás, študenti prvých a druhých ročníkov, sa nezabudlo, len naraz by sa nedala zvládnuť
taká masa záujemcov. Preto sa toto podujatie zopakuje i pre vás na konci školského roka. Moja vďaka patrí tak členom rady, za perfektne
zvládnutú aktivitu, ako aj zúčastneným, ktorí sa správali ukážkovo ako dospelí ľudia a všetko prebehlo i vďaka nim hladko, bez akýchkoľvek excesov.
Mgr. Natália Zajacová
Dňa
Skupina Bojník pripravuje v budúcom roku ďalšiu oblasť histórie- stredovekých panovníkov, takže sa veľmi tešíme na ďalší zážitok...
Mgr. Janka Boďová, vyučujúca dejepisu
V utorok 5. marca sa konala v PaSA Turčianske Teplice milá udalosť. 34 recitátoriek si zmeralo sily
v prednese poézie a prózy pre dospelých v súťaži
Osobitnou kategóriou bola aj súťaž v prednese poézie a prózy pre deti a mládež pod názvom
Predsedníčkou
P r ó z a
2. Tamara Suchá, 2.A, G. Majtaníková: Imidž je nanič
3. Ľudmila Kováčová, 2.B, P.Glocko: Klamár
P o é z i a
2. Katarína Brišová, 3.A Milan Rúfus: Chlib a dlaň
3. Monika Vanková, 3.D Kamol Peteraj: Obrázky pre bláznov
P r ó z a
2. Barbora Turčanová, 3.K Jozef Melicher, J.Trubíni: Zázračné gajdy...
3. Ľudmila Kováčová , 2.B P.Glocko: Klamár
P o é z i a
2. Karina Miakyšová, 2.B - M. Válek: Jeseň
3. Monika Pitáková 3.K- Ján Kostra: Každý deň
Čestné uznanie: Sabína Mašlonková, 3.B - Gregory Corso: Spontánna báseň
Na záver vyhodnotenia dostala slovo pani
Ocenené žiačky dostali knižné dary, ktoré venovala Únia žien Slovenska a Slávka Sudorová.
Miá
Za svoj výkon môže získať
Tento ročník sa do súťaže zapojilo 8001 žiakov z 386 škôl z celého Slovenska. V silnej konkurencii sa nestratili
ani študenti Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach. Napriek tomu, že neobsadili prvé priečky
v celkovom hodnotení, ukázali, že potrebujú dostatok priestoru a času premýšlať o svojich skúsenostiach a používať
fantáziu a hru, aby tým skúsenostiam dali nejaký zmysel. Potrebujú tiež rady, mapy, návody, aby sa ľahšie dostali
tam, kam chcú (nie tam, kam chceme my) a aby objavili, čo chcú objavovať.
nbsp; V tomto školskom roku sa do súťaže zapojilo 15 EXPERTov. Diplom s titulom
Pretože mi záleží na motivácii a intelektuálnom raste našich žiakov, verím, že všetci tí, ktorí tento rok uspeli,
sa pokúsia na budúci rok obhájiť dobré výsledky, a tí, ktorí neuspeli, sa pokúsia zabojovať o lepší výsledok.
Mgr. Alena Kamarýtová
Dňa
- Historické míľniky obnovenia samostatnej Slovenskej republiky
- Slovensko v iných štátnych útvaroch
- Významné udalosti, osobnosti vedy a techniky, športu, umenia a kultúry
Do súťaže sa zapojilo 40 študentov prvých a druhých ročníkov. O postup do krajského kola tvrdo bojovali
4 študentky s rovnakým počtom bodov (keďže postúpiť mohli len 2), pričom z celkového počtu 30 bodov získali 29! Až po 3 kolách
doplňujúcich otázok sa rozhodlo o postupe dvoch študentiek
Mgr. Janka Boďová, vyučujúca dejepisu
Každoročne si na našej škole spríjemňujeme mesiac február našou akciou Valentín, inak tomu nebolo ani tento rok.
Pre študentov bola opäť pripravená netradičná súťaž. každá trieda mala za úlohu vymyslieť svojho valentínskeho maskota.
No a ďalšou úlohou pre našich študentov bolo prísť v tento deň v rovnakej farbe ( čo bola biela alebo červená alebo obe).
Samozrejme, že tento deň bol oživený rozhlasovým vysielaním.
I.A - VŠETCI OBLEČENÍ V ČERVENEJ FARBE
III.K - VALENTÍNSKY MASKOT
Ďakujeme všetkým triedam, ktoré sa zapojili a dúfame, že o rok vás bude viac.
Dňa 12. 2. 2013 sa v MŠ Školskej uskutočnil karneval. Deti sa premenili na rôzne rozprávkové bytosti,
zvieratká či čarodejníkov ... U dievčat jednoznačne dominovala maska princezien.
Dievčatá z III.C si pre deti pripravili rôzne hrové kútiky, súťaže, tance.
Triedy v MŠ počas celého dňa oživila príjemná atmosféra a množstvo detských piesní. Deti tancovali
na známe piesne ako "Rafaela stonožka, Náš malý pes Boby, Kačací tanec" a množstvo iných. Ani pani kandidátky
sa nebáli premeniť na rôzne rozprávkové bytosti, dôkazom čoho sú aj naše fotky.
Veronika Mikušová III.C
Prešiel rok a my sme sa opäť, už ani neviem po koľký krát, vybrali so svojimi študentmi angličtiny na divadelné predstavenie
do Žiliny, kde na divadelných doskách Domu odborov predviedli svoje dramatické umenie herci z Anglicka. Tento rok sa nechali
inšpirovať Dickensovou klasikou Oliver Twist. Emocionálny príbeh osirelého chlapca umocnili piesňami a svojimi priam akrobatickými
výkonmi počas oboch dejstiev. Sem-tam zavítali i medzi obecenstvo, aby ho väčšmi vtiahli do deja príbehu. Po skončení predstavenia
mal každý divák možnosť odfotografovať sa s hercami priamo na javisku v pozadí ešte s rozloženými kulisami.
Myslím, že divadelné predstavenia tohto druhu sú pre našich študentov nezabudnuteľné a viacúčelovo užitočné. Je to pre mnohých
z nich jedinečná príležitosť stretnúť sa s takzvanými „native speakers“, čiže ľuďmi, ktorých materinským jazykom je ten, ktorý sa
oni učia v škole ako cudzí. Čo by som chcela na tomto mieste vyzdvihnúť, je správanie sa našich študentov na predstavení, pretože
sa tam v hľadisku stretávame viaceré školy z rôznych miest a naši študenti chodia zakaždým adekvátne oblečení a počas predstavenia
sa správajú kultúrne a tak, ako sa patrí správať v kultúrnom stánku a navyše si vždy vedia oceniť výkony hercov, kostýmy, kulisy,
spev a ich pohybovú kultúru.
V podaní anglických hercov sme mali možnosť vidieť spracované také literárne skvosty ako Vianočná koleda, Zvieracia farma,
Duch Cantervillský, David Copperfield či oskarový Prelet nad kukučím hniezdom. Uvidíme, čím nás anglickí divadelníci prekvapia
na budúci rok.
Natália Zajacová
Milí naši študenti!
Obraciam sa na Vás v mene celej študentskej rady so žiadosťou o podporu štúdia jedného dieťaťa v Afganistane,
ktoré by bez finančnej pomoci muselo pracovať, aby finančne pomohlo rodine a nikdy by sa nedostalo do školských
lavíc a ku možnosti vzdelania, keďže väčšina rodín na to prostriedky nemá. S takýmito nevzdelanými a negramotnými
ľuďmi sa ľahko manipuluje a vláda ako aj rôzne separatistické skupiny ich zneužívajú. Finančnú zbierku na podporu
vzdelania jedného dieťaťa v Afganistane sme začali minulý rok a zapojili sa do nej triedy 2.A, 2.C,2.B, 1.A, 1.D a 1.C,
takže tieto triedy (ktoré sú momentálne o ročník vyššie) sa do zbierky nemusia zapojiť (ak chcú, môžu, čo by sme boli radi).
Minulý rok sme vyzbierali 80 eur, no na podporu štúdia je potrebných 330 eur. Aj keby sme celú sumu nevyzbierali,
spojíme sa s inou školou a budeme si deliť informácie, ktoré nám organizácia Človek v ohrození následne zašle a my
na viditeľnom mieste v priestoroch školy uverejníme fotky malého študenta/študentky a všetky informácie spojené so
štúdiom a vynaloženými prostriedkami. Predpokladaný príspevok za študenta by mohol byť 0,80 eura, čo je zanedbateľná
suma v porovnaní s tým, čo ňou môžeme docieliť. Len si predstavte, čo si vlastne za 0,80 eura kúpite! A potom si predstavte,
že za tú istú sumu pomôžete niekomu naučiť sa čítať, písať, počítať a v budúcnosti nebyť závislým od propagandy a manipulovateľným!
Boli by sme nesmierne radi, keby sa nám zbierku podarilo uskutočniť a tým podporiť vzdelanosť v tak zaostalej a nedemokratickej
krajine akou je Afganistan. Prispievať môžete svojim triednym do 22.2.2013 a oni odovzdajú financie pani Zajacovej. Porozmýšľajte!)
... my sme vlastne šťastní ľudia. Tak pomôžme niekomu, kto
nemal toľko šťastia a prispejme pre nás smiešnou sumou na
podporu štúdia týchto detí!
Mgr. Natália Zajacová
Na Fašiangy nezabudli ani deti z MŠ v Diviakoch. Spoločnými silami žiačky z Pedagogickej a sociálnej akadémie z III.A triedy
pripravili krátky kultúrny ale aj zábavný program.
Plno smiechu, dobrá zábava a detská radosť. To je presne to, čo nás veľmi teší. Za veľkej pomoci pani profesorky Tumovej
sme deťom predviedli, ako sa pochováva basa. Deti napriek tomu, že nevedeli, ako sa basa pochováva, spolupracovali s nami
veľmi spontánne, nehanbili sa a zapojili sa medzi nás. Prišli v rôznych maskách cez princezné až po príšery, ako zvieratká,
lesné víly a hrdinovia z detských rozprávok. Tak ako deti tak aj my sme sa prezliekli do rôznych masiek, aby sme sa deťom
priblížili viac. Pre rodičov bolo nachystané občerstvenie.
Po programe nasledovala zábavná časť. Tu nám veľmi pomáhala pani profesorka Polecká, ktorej veľmi pekne ďakujeme. Mali sme
pripravené kútiky, v ktorých deti súťažili. Prechádzali kútikmi s rodičmi a plnili rôzne úlohy: kreslili na balóny, hrali futbal,
vyrábali masku pre obra, nazreli do čarovného vrecúška a veľa ďalších iných. Celou sálou sa šíril smiech a spev. Na záver sme to
ukončili Fašiangovou zábavou, kde sme sa všetci dostatočne vytancovali.
Musíme s určitosťou povedať, že prípravy neboli veľmi ľahké. No bola to pre nás veľmi dobrá skúsenosť. Myslíme si, že toto podujatie
malo veľký vplyv na rozvoj vzťahu medzi nami a deťmi. Vyskúšali sme si, že práca s deťmi nie je ľahká ale za to veľmi radostná a
plná príjemných chvíľ.
Rodičia s deťmi odchádzali plný dojmov a zážitkov a my s novými skúsenosťami do ďalšej praxe.
Paulína Danižíková III.A
Družstvo PaSA Turč. Teplice hralo v skupine s dorastenkami Gymnázia V.P.Tótha Martin a
Gymnázia J.Lettricha Martin.
PaSA Turč. Teplice - Gymnázium V.P.Tótha 2:0
PaSa Turč. Teplice - Gymnázium J.Lettricha Martin 0:2
PaSa Turč. Teplice - Gymnázium J.Lettricha Martin 2:0
PaSA Turč. Teplice - Gymnázium V.P.Tótha 0:2
V utorok 29. 1. 2013 sa v telocvični našej školy uskutočnilo
Družstvo PaSA Turč. Teplice hralo v zložení:
Miroslav Lettrich
V rámci programu prevencie drogových závislostí a iných sociálnopatologických javov sa dňa 23. 1. 2013
v našej škole uskutočnila beseda na tému obchodovania s ľuďmi doplnená praktickým nácvikom sebaobrany. Žiačky prvých ročníkov
si tak mohli od PhDr. Húskovej vypočuť teoretické ale aj praktické informácie na danú tému a s jej spolupracovníkmi z PZ
v Martine vyskúšať, ako sa brániť v prípade napadnutia neznámym útočníkom.
Miriam Michalková
Dňa 16. 1. 2013 sa na našej škole už tradične uskutočnil 13. ročník obvodného kola olympiády v anglickom jazyku.
Keďže je náš okres malý a nenachádza sa v ňom veľa stredných škôl, víťazi školských kôl nemali vo svojej kategórii
konkurenciu, no i napriek tomu museli preukázať svoje znalosti v jazyku na vysokej úrovni. Najskôr ich čakala
písomná časť, pozostávajúca s posluchu s porozumením, čítania s porozumením a gramaticko-lexikálneho testu.
Po tejto fáze museli absolvovať ústnu časť, a to opis obrázkov a situačnú úlohu. Každá z hore vymenovaných častí bola
náročná na jazykovú pripravenosť, pohotovosť a koncentráciu. Odborná porota, ktorou boli pani Katarína Janovská, pani
Zuzana Petrovičová a pani Natália Zajacová, vyhodnotila testy, dôsledne si vypočula ústne odpovede a na základe získaných
bodov ako aj celkového vystupovania študentov rozhodla, že všetkých zúčastnených posunie do krajského kola, ktoré už bude
bohaté na účastníkov a vytvorí skutočné konkurenčné prostredie, keďže v každej kategórii sa každoročne zúčastní od
10 do 16 študentov bojujúcich o víťaznú pozíciu, pretože len víťaz je vybratý do celoslovenského kola v Bratislave.
Krajské kolo sa uskutoční 11.2.2013 na Gymnáziu J.M.Hurbana v Čadci. Postupujúcim do kraja držíme palce a veríme,
že sa im podarí obsadiť tie najlepšie miesta. Ak by sa tak i nestalo, rozhodne to nebude žiaden debakel, pretože
získajú neoceniteľné skúsenosti.
2A kategória (študenti 1. a 2. ročníka gymnázií):
2B kategória (študenti 3. a 4. ročníka gymnázií):
2D kategória (študenti stredných odborných škôl):
Natália Zajacová
Dňa 20.12.2012 sa v priestoroch učební tvorivej dramatiky konali Vianočné tvorivé dielne, kde za doprovodu príjemných vianočných melódi a vône pečúcich sa vianočných oplátok žiačky vytvárali pôsobivé vianočné ozdoby.
Projekt sme realizovali dňa 18. 12. 2012 v dopoludňajších hodinách v jedálni Domova sociálnych služieb
v Turčianskych Tepliciach.
Žiaci PASA Turčianske Teplice v predvianočnom sviatočnom období pripravili spoločné posedenie žiakov
a klientov DSS Turčianske Teplice. Snahou žiakov bolo urobiť radosť a šťastné chvíle ľuďom, ktorí z rôznych
dôvodov nemôžu byť medzi svojimi príbuznými. Taktiež sme naučili starkých piesne, ktoré spievajú mladí
a zase naopak. Spoločne sme posedeli pri stromčeku, pripravili program, občerstvenie, výzdobu. Tiež chceme
vypestovať u mladých ľudí úctu k starším, pestovať prosociálne správanie a empatiu.
Uvedomili sme si, že aj my môžeme niekedy byť v takej pozícii, ako klienti DSS a budeme šťastní, keď si na
nás niekto spomenie a poteší nás.
Kopa snehu chlapcov láka,
postavili snehuliaka.
Miesto očí uhlíky,
na kabáte gombíky.
Bielučký je ako z múky,
do okien sa díva z lúky.
Dňa 18.12.2012 sme si pripravili pre deti z školskej Materskej školy Vianočnú besiedku o Zatúlanej vločke . V besiedke nechýbal spev ani tanec
či hra na hudobných nástrojoch. Do besiedky sme zapojili aj deti , s ktorými sme sa hrali rôzne hry ako napríklad : My sme sestry veselé,
Hlava- ramená- kolená – palce či Mestečko poriadkovo.
Nakoniec sme sa s deťmi rozlúčili piesňou Tichá noc a zaželali sme im Pokojné a Krásne Sviatky .
Nechýbali ani medovníky v podobe malých darčekov pre deti a pani učiteľky .
Veronika Mikušová a Paulína Milová, III.C
Vianočný volejbalový turnaj, ktorý tradične uskutočňuje PaSA Turčianske Teplice sa tento rok uskutočnil v
skoršom termíne, už dňa 5. 12. 2012. Vedúci družstva a tréner PaSA pán učiteľ Lettrich chcel turnaj využiť ako
prípravu na dlhodobú volejbalovú súťaž a zároveň otestovať väčšie množstvo
hráčok hlavne z prvých ročníkov. Pri konfrontácií výkonností s družstvami Gymnázia Mikuláša Galandu Turčianske Teplice vyšli víťazne
družstvá PaSA Turčianske Teplice, keď na:
1. mieste skončilo
2. miesto obsadilo
3. miesto obsadilo
4. miesto obsadilo
Dňa 5. 12. 2012 kolektív dievčat PaSA potešil deti, ale aj rodičov a starých rodičov z dedinky Malý Čepčín mikulášskym programom. Deti si pred krátkymi divadielkami mohli v tvorivých dielňach vyrobiť mikulášske čiapky, čertíka na paličke a iné pekné ozdoby. Potom nasledovali krátke divadielka Vtáčie Vianoce a Dobrým sa byť oplatí. Po divadelných výstupoch svojou prítomnosťou potešil Mikuláš. Deti prejavili radosť, ale aj svoj talent pri recitovaní či spievaní Mikulášovi. Po rozdaní mikulášskych balíčkov nasledovala krátka zábava, pri ktorej sa zapotiili či už vtáčiky, deti, Mikulášoví pomocníci a dokonca aj Mikuláš. Na Malom Čepčíne vládla dobrá atmosféra a všetci sme sa cítili veľmi príjemne.
December sa už obligátne nesie v duchu charitatívnych podujatí, ktorými chceme potešiť tých, ktorí pomoc, trochu radosti a našej pozornosti potrebujú.
Toho roku sa Žiacka školská rada pri Pedagogickej a sociálnej akadémii v Turčianskych Tepliciach rozhodla prijať pozvanie pani Burčovej a spolu s ňou a
jej speváckym zborom Mladosť zašla do Detského domova v Necpaloch. Pre pani Burčovú to nebola žiadna novinka, pretože ona so zborom chodieva na toto
miesto každoročne a nie len v predvianočnom období, no zakaždým poteší deti odkázané na svoj osud. Pre našu radu to bolo nóvum, ktoré sme radi privítali.
V rámci pripravovaného programu sme oslovili aj pani Sudorovú a jej orientálne tanečnice, ktoré sa ochotne pridali.
V utorok 4.12.2012 sme sa v popoludňajších hodinách vybrali do Necpál. Na pôde detského domova nás privítala pani riaditeľka Mgr. Jana Žilinská, ktorá nám,
kým sa deti poschádzali zo škôlok a škôl, porozprávala o tom, ako fungujú, aké pravidlá musia deti dodržiavať, ako vyzerá ich štandardný deň i víkend, ale
aj ako to vyzerá vtedy, keď ich deti dovŕšia dospelosť, skončia nejakú strednú školu a nastane čas odchodu od života. Niektoré veci boli pre nás takmer
nepredstaviteľné. Po tomto úvode sa už deti poschádzali a nastal čas programu.
Najskôr vystúpil zbor Mladosť, po nich sálu zaplnili zvuky cigánskej hudby a orientálne tanečnice rozpumpovali atmosféru cigánskymi tancami. Tempo stlmila
jemná pieseň Anjel v podaní Paulíny Danižíkovej študentky 3.A triedy a opäť nastúpili orientálne tanečnice, teraz v rytme skutočných orientálnych melódií
a brušných tancov. Na záver si študentky z rady pripravili rôznorodé hry pre deti. Po ich skončení sme ešte pustili hudbu pre tých, ktorí by sa radi
podučili nejaké brušné fígle. Nastalo prekvapenie, záujemcov bolo neúrekom a čuduj sa svete, niektoré rómske dievčatká sa tak prirodzene zvŕtali a
energicky pohybovali, že im žiadne inštrukcie nebolo treba, skôr my sme sa mali od nich čo učiť! Rytmus majú v tele, rodia sa s ním, len škoda, že ho
nemá kto rozvíjať. Kým sa jedni zabávali, tancovali a hrali, iní nám chceli ukázať svoje izbičky. Neodmietli sme a nachvíľu nakukli do ich malého sveta.
Keď nastal čas lúčenia, v ich tvárach a očiach sme videli i radosť z toho, že sme im na malý okamih pomohli nemyslieť na realitu, ale aj sklamanie, že to
tak rýchlo ubehlo a my odchádzame kdesi, kam oni nepatria – do svojich rodín.
Chcela by som touto cestou poďakovať pani Burčovej, že nám dala takúto možnosť a že sme mohli urobiť jednu malú dobrú vec. Taktiež by som rada poďakovať
pani Sudorovej, že bez zaváhania bola ochotná zapojiť sa a ísť do toho s nami a v neposlednom rade patrí vďaka všetkým členom rady a ostatným
participujúcim v programe za to, že si ukrojili z jedného štandardného pohodlného študentského popoludnia a dali kúsok svojho šťastia a energie
deťom v domove.
Mgr. Natália Zajacová
Školské kolo olympiády v anglickom jazyku sa konalo dňa 3. 12. 2012. Zúčastnilo sa ho 13 žiakov s nasledovným umiestnením:
1. miesto:
2. miesto:
3. miesto:
Víťazkám blahoželáme a všetkým zúčastneným ďakujeme za príjemne strávený deň a prajeme ďalšie úspechy v štúdiu!
V triede III.C sme na hodine pedagogiky dňa 28. 11. 2012 navrhovali obal na učebnicu pre Pedagogiku pre 1. ročník. Návrhy boli rôzne a veru,
že by sa z nich dalo vybrať.
Danica Oslancová III.C
Dňa 23. 11. 2012 sa na našej škole konal Deň otvorených dverí. Jeho úlohou bolo predstaviť záujemcom o vzdelávanie na našej škole a ich rodinným
príslušníkom nielen interiéry školy, materiálne podmienky vzdelávania, ale aj priebeh talentových skúšok pre odbor "Učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo"
v predmetoch jazyková výchova, hudobná výchova, výtvarná výchova a telesná výchova. Ako bonus pripravili vyučujúci cudzích jazykov (anglického, ruského
a nemeckého jazyka) prezentáciu zábavnou formou o našej škole a na iné témy v príslušných cudzích jazykoch. Úlohy a výsledky svojej práce prezentovali
aj predstavitelia Žiackej školskej rady.
Viac informácií o prijímacích skúškach tu.
Dúfame, že sa uvidíme na talentových skúškach a neskôr v septembri 2013. Dovidenia!
Na vyučovacom predmete PEDAGOGIKA preukázali žiačky 1. B triedy kreativitu. Z vlastných tiel vytvárali symbol rodiny.
V školskom roku 2011/2012 začala naša škola Pedagogická a sociálna akadémia realizovať projekt Comenius - Školské partnerstvá, cieľom ktorého je
posilniť európsku dimenziu vo vzdelávaní prostredníctvom aktivít nadnárodnej spolupráce medzi školami. Realizovaný projekt umožňuje žiakom z rôznych
krajín pracovať spolu na viacerých témach, umožňuje im precvičiť si cudzí jazyk a zvýšiť motiváciu k štúdiu jazyka. Našimi partnermi v projekte Comenius
sú partnerské školy z Francúzska, Holandska, Nemecka a Turecka. Druhý rok realizácie daného projektu sme začali návštevou v krajine našich partnerov,
v Turecku v dňoch 11. - 17. novembra 2012.
Pobytu v Turecku v Antalyi sa zúčastnili p.I.Frívaldská, p.Z. Šovčíková, p. Iveta Marčeková a päť žiačok – Zuzana Chládecká, Michaela Nguyenová,
Katarína Brišáková, Katarína Brišová a Anežka Janolová.
Náš program začal v pondelok 12.11.2012 stretnutím koordinátorov jednotlivých krajín v partnerskej škole. Počas stretnutia sme si prešli pripravený
program a urobili potrebné korektúry. V tomto čase žiaci a učitelia hosťujúcej školy pripravili pre našich žiakov v hoteli poznávacie a zábavné aktivity.
Ďalšia časť dňa bola venovaná paintballu, kde sme sa nielen zabavili, ale aj zmerali naše sily a schopnosti v taktike a v mierení na cieľ.
Náš pobyt v Antalyi pokračoval nasledujúcim dňom oficiálnym prijatím u riaditeľa školy, prehliadkou školy a hospitáciami na vyučovacích hodinách nemeckého,
anglického jazyka, matematiky a chémie. Súčasťou predpoludňajšieho programu bola aj práca na produktoch projektu – nácvik songu, práca na umeleckom
objekte, nácvik tureckých tancov – téma svadba. Popoludní sme absolvovali Stadtrallye po jednej z častí Antalye – Kaleici.
Náš tretí pracovný deň začal prácou v škole na spoločných produktoch - nácvik songu, práca na umeleckom objekte, nácvik tureckých tancov a výberom loga
projektu, návrh ktorého robili naši žiaci doma na hodinách výtvarnej výchovy. Súčasne sme ukončili aj ilustrácie prísloví a porekadiel, spolu s návrhom
obalu príručky, ktoré opäť zhotovili naši žiaci na hodinách výtvarnej výchovy. Ďalšia časť dňa bola venovaná oficiálnej návšteve na radnici, po ktorej
nasledovala prehliadka bazára. Večer si pre nás naši tureckí partneri pripravili národnú kuchyňu – ochutnávku rôznych špecifických jedál spojenú
s video projekciou prípravy daných jedál a diskotékou.
Nasledujúci deň nás čakal celodenný výlet. Najprv sme si prezreli vodopád, potom archeologické múzeum a nakoniec sme sa nalodili na loď, ktorá nás doviezla
na more, kde sme zažili adrenalínové kúpanie v mori. Na spiatočnej ceste sme zakotvili pri pobreží, kde naši priatelia pripravili vatru. Plavbu sme ukončili
spoločným tancom na pobreží. Večer pokračovala naša práca – nás a nemeckých partnerov, na jednom z produktov projektu – naplánovanie vystúpenia žiakov na
galavečeri v Holandsku – divadelné pantomimické predstavenie.
Posledný pracovný deň sme opäť pracovali na produktoch projektu - komentovaná prezentácia ďalšieho z produktov projektu – videá – „Zvyky a tradície pri
kontakte s ľuďmi“, song, tanec, umelecký objekt. Popoludní nás partneri zobrali na prehliadku akvária, po ktorej nasledovalo maľovanie spomienkových
kameňov na pláži. Popoludňajší program sme ukončili evalváciou – zosumarizovaním už hotových produktov, zhrnutím pozitív, negatív a rozdelením úloh
do nasledujúceho stretnutia, ktoré bude na Slovensku v apríli 2013. Večer nás čakal v hoteli „európsky večer“, na ktorý pripravili naši tureckí partneri
spevácke, tanečné a hudobné vystúpenia, vypočuli sme si song projektu. Večer sme ukončili oficiálnym rozlúčením, nakoľko nasledujúci deň jednotlivé
partnerské krajiny od skorých ranných hodín odlietali domov.
Naplánovaný program sme splnili. Odchádzali sme domov plní dojmov zo slnečnej Antalye, plní nových vedomostí, skúseností a zručností. Žiaci nadviazali
nové priateľstvá, naučili sa ďalšie jazykové obraty a frázy z jednotlivých jazykov, ktoré určite využijú nielen pri najbližšom stretnutí u nás, ale aj
pri komunikácii cez sociálne siete.
Mgr. Ivana Frívaldská
A zase je tu čas osláv 17. novembra, ktorých každoročnou súčasťou sú imatrikulácie. Aj tohoročné imatrikulácie organizovala trieda III.K, ktorá privítala prvákov na pôde psychiatrie a otestovala ich spôsobilosť a pripravenosť na štúdium na našej škole. Odišli s dlhým nosom, lebo všetci prváci v skúške obstáli a oficiálne boli privítaní na našej škole. Tak, naši prváci, veľa úspechov, zážitkov a zábavy na našej škole!
Najpestrejšie obdobie roka, jeseň, je už takmer za nami ako aj Farebný týždeň v našej škole. Od pondelka 22. októbra do piatka 26. októbra to v našej
škole hýrilo takmer jesennými farbami. PONDELKU vládla MODRÁ, ktorá je symbolom pokoja a vyrovnanosti. UTOROK sa niesol v znamení ČERVENEJ. Tá je zas
farbou tvorivých a sebavedomých ľudí. Ani v STREDU študenti nezaháľali a zladili sa do ŽLTEJ, ktorá je symbolom mysle a vyvoláva aktivitu. Pre ŠTVRTOK
bola charakteristická ZELENÁ, ktorá je základnou farbou prírody. Na PIATOK boli zadané až dve farby, a to protikladné čierna a biela. V budove školy to
vyzeralo ako v starom čierno-bielom filme.
Počas Farebného týždňa boli najaktívnejšími triedami I.A a I.B. Aktívne boli ale aj iné triedy. Pochvala patrí aj profesorskému zboru, ktorého niektorí
členovia sa pripravovali na Farebný týždeň veľmi zodpovedne. V ŽŠR sa veľmi tešíme stúpajúcemu záujmu študentov a profesorov o ich aktivity.
Dňa 24.10.2012 sme sa zúčastnili exkurzie do Múzea J.A. Komenského v Uherskom Brode. Toto múzeum sídli v časti zachovaného mestského opevnenia zo 14. – 16. storočia
s barokovou sálou. Všetkých nás exkurzia zaujala, pretože pani sprievodkyne veľmi zaujímavo rozprávali o živote J.A. Komenského. Väčšine z nás sa páčila
časť, kde sme si mohli skúsiť vyučovanie pomocou obrázkov, pri ktorých sme sa naučili nové výrazy. Toto vyučovanie prebiehalo hrou. Zaujali nás videoprojekciou,
v ktorej bola zobrazená životná púť a tvorba tohto významného človeka. Ku koncu prehliadky nám premietli prezentáciu v barokovej stĺpovej sieni.
kolektív IV.C triedy
Na vyučovacej hodine pedagogika v I. B triede písali žiačky úvahu na výrok nemeckého filozofa Immanuela Kanta.
Výber ukážok:
Dochádzka, prospech, správanie. To sú najčastejšie témy triednických hodín. Že triednická hodina môže byť aj zaujímavá, zábavná, ba dokonca i poučná,
sme sa presvedčili na našej triednickej hodine 30. októbra 2012. Triedna p. profesorka Ľubica Kučerová pre nás pripravila súťaž O najmúdrejšiu
Vasilicu III. C triedy. Do súťaže sa prihlásilo 6 dievčat. Najmúdrejšia Vasilica musela zvládnuť a dobre poznať oblasť literatúry, cudzích slov,
porekadiel a z každého rožku trošku.
Tu sú mená najmúdrejších: Najmúdrejšou Vasilicou III. C triedy sa stala
Víťazkám srdečne blahoželáme a tešíme sa opäť na nejaké to triednické prekvapko!
Kolektív III. C triedy
V októbri sa už tradične, za finančnej pomoci RR, usporadúvajú exkurzie do Osvienčimu, a tak to neobišlo ani tohtoročných druhákov. Dva pondelky
(15. a 22. októbra 2012) si študenti všetkých druhých ročníkov a pár tretiačok privstalo, aby mohli dospať víkend v autobuse a absolvovať exkurziu do
najväčších táborov smrti Auschwitz- Birkenau, ktoré patria aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (1979). Niektorí vedeli, čo ich čaká, iní boli zvedaví,
ako to tam vyzerá, a tak len s údivom či hrôzou v očiach vnímali expozície i odborný výklad, kde sa dozvedeli, čím muselo vyše milióna ľudí v tomto
„kolose smrti“. Počas prehliadky sme videli murované a drevené baraky s vystavovanými expozíciami, ktoré nám priblížili „život“ v tábore, zvyšky plynových
komôr a kremačných jám pre pece, dobové je aj ostnaté oplotenie, komíny, základy zničených barakov a plynovej komory, ako aj pomníky pre obete všetkých
národov. Na koniec exkurzie sme si v slovenskom baraku tábora Auschwitz pozreli výstavu spomienok a filmový dokument Slovákov, ktorí ako jedni z mála
zajatcov, prežili strašné utrpenie v tomto tábore. Všetky objekty, ktoré sme mali možnosť vidieť, sa stali pamätníkom pripomínajúcim utrpenie miliónov
nacistami prenasledovaných ľudí celej Európy. A tak sme unavení, bez energie a slov, s hlavou plnou hrozných informácií a citovo rozkolísaní, absolvovali
4-hodinovú cestu späť do lepšej reality... Táto exkurzia sa, aj napriek krásnemu počasiu, nedá považovať za peknú, ale verím, že všetkým zostane v pamäti
a snáď si mnohí začnú vážiť aj to, čo doteraz považovali za samozrejmosť...
Mgr. Janka Boďová
...a ešte niekoľko informácií o Osvienčime...
Koncentračný tábor Osvienčim v Poľsku sa stal symbolom vrážd a utrpenia v 2.svetovej vojne. Tábor bol založený na rozkaz druhého muža nacistického Nemecka,
šéfa jednotiek SS Heinricha Himmlera z 27. apríla 1940 v blízkosti rovnomenného poľského mestečka. Prvých väzňov - predovšetkým Poliakov väznených
z politických dôvodov - sem zavliekli v júni 1940 a využívali ich na otrockú prácu. V marci 1941 rozkázal Himmler vedľa kmeňového tábora postaviť druhý,
rozsiahlejší komplex, ktorý nazvali Osvienčim II – Birkenau- ten sa stal najväčším vyhladzovacím táborom európskych Židov. V marci 1942 v neďalekých
Monoviciach zriadili tábor Osvienčim III, kde si nemecká firma L.G. Farben zriadila továreň na výrobu syntetického kaučuku.
Vyvražďovanie Židov sa začalo už v júni 1941 v Sovietskom zväze a od roku 1942 sa rozšírilo do Poľska a zvyšku Európy. Prvý koncentračný tábor pre
politicky nepohodlných Nemcov založili v marci 1933 v Dachau, iba dva mesiace po tom, ako sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom. Prvým vyhladzovacím
táborom sa v decembri 1941 stalo poľské Chelmno.
Nápis "Arbeit macht frei!"/práca oslobodzuje/ nad hlavnou bránou bol zákerný výsmech a cynizmus pre tých, ktorí do neho vstupovali. Po príchode transportu
na rampu v Birkenau sa konala tzv. selekcia, pri ktorej dôstojníci SS rozhodovali o tom, koho vezmú na prácu a koho pošlú priamo do plynových komôr.
Tie boli maskované ako sprchy, ktoré mali obete presvedčiť, že ide o dezinfekčné opatrenie. Nahnali väzňov do spŕch , uzavreli dvere a okienkom v strope
pustili Cyklon B, ktorý povraždil všetkých vnútri. V tábore sa konali neľudské a ohavné lekárske pokusy na ľudoch, za ktorými stál najmä "biely anjel",
doktor Jozef Mengele. Z Osvienčimu utieklo iba pár väzňov. Najznámejším prípadom bol útek dvoch slovenských Židov - Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga
(Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach. Na začiatku roku 1945 pred útokom Červenej armády bolo nariadené
veliteľstvom SS, aby všetci väzni schopní pochodu a pohybu opustili tábor. Tento pochod do iných táborov sa nazýval aj "pochod smrti". Keď 27. januára 1945
vstúpili príslušníci 60. armády prvého ukrajinského frontu do tábora, našli tu 7650 "tieňov", teda chorých a vyčerpaných väzňov, vrátane detí. Veliteľov
tábora Rudolfa Hössa a Arthura Liebehenschela a 22 bývalých dozorcov poľský súd odsúdil na smrť a v roku 1947 ich popravili. Vo Frankfurte nad Mohanom bolo
v rokoch 1963 - 1966 odsúdených ďalších 22 Nemcov za zločiny spáchané v koncentračnom tábore Osvienčim.
Dňa 10. októbra 2012 sa v Bratislave v hoteli Double tree by Hilton začal už siedmy ročník Bratislavských módnych dní, ktoré každoročne dávajú šancu
mladým dizajnérom i stáliciam na slovenskej módnej scéne. A čo má Bratislava a móda spoločné s Turčianskymi Teplicami? S hrdosťou, s pocitom šťastia môžem
odpovedať: módnu dizajnérku, už dva roky moju kolegyňu Slavomíru Vlasovú (vyštudovala odevný dizajn na VŠVU v Bratislave, v súčasnosti vyučuje v PaSA a
venuje sa módnemu návrhárstvu, dizajnu. Je autorkou rôznych šperkov a odevných doplnkov). Dosiahla významný úspech, ktorý prekročil hranice nielen našej
školy, nášho mesta, kraja, ale dokonca aj Slovenska.
Ale pekne poporiadku: Prvý deň odštartoval prehliadkami talentovaných mladých návrhárov a kolekciou Christophera Cicconeho - brata speváčky Madonny.
Odborná porota ocenila Slávkinu kreativitu, nápaditosť a precíznosť , a tak sa ocitla medzi sedmičkou vybratých mladých návrhárov. Z 80 prihlásených
skončiť medzi najlepšími, to si zaslúži obdiv . Súťažiaci dva mesiace pracovali na zadanej téme : „Obráť chvíľu na zážitok!" Slávka v rozhovore pre jeden
ženský časopis uviedla, že vnímala zadanú tému ako osobnú, založenú na citoch. Inšpirovala sa námetom z predstavenia Slnečný cirkus. Porotcov zaujala
tým, že ho pretvorila na cirkus večerný a vytvorila tak kolekciu, založenú na čisto dámskych večerných a spoločenských odevoch. Predvedené modely doplnila
o rôzne extravagantné pokrývky hlavy alebo ozdoby do vlasov. Jeden outfit z jej kolekcie previedla aj moderátorka Karin Majtánová. V kolekcii je volená
tlmenejšia farebnosť s dôrazom na vypracovanie minimalistického detailu. Ako sa sama vyjadrila:,,Zamerala som sa na zaujímavé štruktúry, dezény v textile
a na isté dosiahnutie pohybu a dynamiky v odeve.“ Kolekcia naozaj pôsobí elegantne, dynamicky a extravagantne. Môžete to posúdiť aj sami, veď v teplickej
kaviarničke Cube vám zopár fotografií z tejto kolekcie spríjemňuje už niekoľko jesenných popoludní.
Slávkin úspech je výsledkom nielen jej tvorivosti, trpezlivosti, sebavedomia a vkusu, ale ocenením jej srdečnosti, skromnosti a zmyslu pre krásu. Vďaka,
Slávka, za tento úspech, ktorý priniesol medzi nás svetlo, nádej a radosť. Prijmi srdečné blahoželanie a smelo do New Yorku!
Slávka Sudorová, PaSA Turč. Teplice
S pomocou p. prof. Nátherovej sme projektovou formou spracovali kľúčové kompetencie detí predprimárneho vzdelávania. Pracovali sme v skupinách.
Každá skupina mala pridelenú kľúčovú kompetenciu. V triede vládla príjemná atmosféra. Práca bola zaujímavá.
Červeňová, Puškárová II.B trieda
Na hodine pedagogiky sme sa snažili znázorniť jednotlivé pedagogické pojmy. Vedomosti , vzdelanie , vzdelávanie , učenie. Bola to veľká zábava,
pretože v každej skupine boli úžasné nápady, no dopadlo to tak, že ani sami sme nevedeli, čo to znamená. Ale nakoniec sme spravili skvelé práce,
pretože sme to chceli znázorniť aj humorne, aby si ostatní žiaci nemysleli , že pedagogika je ťažký predmet ale práve naopak , že sa dá na ňom aj zabaviť.
Kolektív 1. B triedy
Prvý októbrový týždeň bol v PaSA Turčianske Teplice venovaný v súčasnosti populárnemu povolaniu - moderátorstvu, príp. žurnalistike. Pozvanie na
besedu so študentmi (3.10. 2012) prijala dlhoročná moderátorka, redaktorka Janka Grajciarová – rodáčka z Martina. Pôsobila v martinskom rádiu Rebeka,
po jeho zániku prešla do Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici, do Reginy. Svojím príjemným vystupovaním, melodických zvonivým hlasom, pozitívnym
vyžarovaním a zaujímavým rozprávaním si získala obdiv, sympatiu študentov a vyučujúcich.
Janka viedla besedu prostredníctvom praktických cvičení so žiakmi – jazykolamy, natáčanie sa na mikrofón, strihanie príspevkov. Študenti možno prvýkrát
počuli svoj „mikrofónový“ hlas a zistili, že sa za príjemným prejavom je veľa ťažkej práce: nájsť vhodné výrazy, improvizovať v nečakanej situácii,
artikulovať, zbavovať sa výslovnostných nedostatkov – nerozprávať príliš tvrdo i mäkko, nezabúdať na dĺžne, hovoriť pomalšie, zdôrazniť dôležité fakty,
nepoužívať slovnú vatu, ako napríklad slová vlastne, teda, takže, tým pádom a pod.
Beseda mala veľký úspech, dve vyučovacie hodiny nestačili na uskutočnenie všetkých plánov moderátorky so žiakmi; Obidve strany prejavili záujem o ďalšie
stretnutie – v rámci vyučovania (MLJ, SJL, TMAČ), moderátorka navrhla prax v rádiu Regina, B. Bystrica.
Za uskutočnenie besedy ďakujeme pracovníčke Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine, Janke Jarošovej, aj vďaka nej sa v najbližšom čase nadviaže spolupráca našej školy s TKS Martin
(prax pri organizácií podujatí v Turci, pri práci s deťmi v ZŠ a MŠ).
Ak si chcete rozrozprávať svoje hovoridlá, tu je zopár jazykolamov (nezabudnite najmenej trikrát rýchlo za sebou):
Odideologizovaná dezilúzia; Naolejovala Júlia Júliu alebo nenaolejovala Júlia Júliu; Šašo vešia, suší osušku; Pes spí, psy spia; Dolár, libra, rubeľ;
To, že spomínaná beseda mala svoj zmysel, dokazujú aj výsledky z regionálnej súťaže mladých moderátorov Sárova Bystrica (5. 10. 2012).
Súťaž moderátorov sa konala v Martine , v TKS. Obsahovala 4 disciplíny: čítanie správ, prezentácia reklamy, interview, uvedenie vlastnej relácie; Dôraz
sa kládol na správne využívanie prozodických vlastností jazyka (tempo, melódia..), na obsahovú úroveň pri improvizácii, pri vlastnej relácii, na
prirodzenosť prejavu – mimika, gestikulácia;
Umiestnenie:
1. kategória do 18 rokov:
2. kategória nad 18 rokov:
Víťazky budú PaSA Turčianske Teplice a región Turiec reprezentovať na krajskom kole Sárova Bystrica v Žiline (november).
Všetkým víťazkám srdečne v mene PK SVP i PaSA blahoželám!
PaedDr. Slávka Sudorová, PK SVP PaSA Turčianske Teplice
Žiacka školská rada v spolupráci s rodičmi, vedením školy a triednymi profesormi pravidelne organizuje podujatie Výlet za odmenu, ktorým chce oceniť
usilovných a vzorných študentov za ich prospech a dochádzku, čím chce navonok deklarovať, že dobre sa učiť a pravidelne dochádzať do školy sa oplatí.
Výlet má mať vyslovene motivačný charakter na študentskú obec našej školy.
Toho roku, ako aj dvakrát predtým, bol výlet pre vybratých študentov prekvapením. Dvadsaťosem doružova vyspatých študentiek (za každú triedu v ročníku
dve študentky) sa v piatok 28.9.2012 ráno o 8,30 hod. odviezlo mikrobusmi do neďalekej obce Blatnica, kde na nich v autokempe čakali pripravení inštruktori
lanového centra.
Počasie bolo typicky jesenné – slniečko koso svietilo, no medzi stromami zima zachádzala za nechty. Niektoré dievčatá prejavili obrovské nadšenie, iné
obavy až strach, ale tie ho nakoniec prekonali a dali sa na adrenalínové dobrodružstvo. Nechýbali ani pokriky na povzbudenie od tých stojacich na zemi, či
zúfalé škrekoty zúfalstva tých pripevnených na lanách vo výške medzi stromami. Pár študentiek to vzdalo pri pohľade na toto divadlo. Veď to malo byť za
odmenu a nie za trest. A tak aspoň pomáhali vytvárať podpornú atmosféru. Na konci veľkého okruhu čakalo ďalšie prekvapenie vo forme dlhej lanovky. Dievčatá
si vyskúšali, aké to je byť vtákom a letieť vzduchom. Najšťastnejšie však všetky boli, keď sa opäť po hodine, vysilené a spotené, dotkli pevnej pôdy pod
nohami. Po malej prestávke sa každej na tvári rozžiaril úsmev spokojnosti samej so sebou, pretože mnohé prekonali svoj vlastný strach, fóbiu z výšok, či
si aspoň preverili pevnú vôľu a svoje fyzické schopnosti.
Veríme, že sa študentkám tento výlet neopakovateľne vryl do diára ich spomienok a naďalej sa budú v škole snažiť, aby mohli i na budúci školský rok
absolvovať ďalší z výletov za dobrodružstvom ktovie kam.
Natália Zajacová, koordinátorka ŽŠR
Zoznam študentov, ktorí boli ocenení výletom za odmenu
II.A: Mensárová, Paľová
II.B: Mikovičová, Muchová
II.C: Barcíková, Morongová
II.D: Vanková, Tišťanová
II.KL: Smičková, Kováčiková
III.A: Krčmáriková, Ballayová
III.B: Kavoňová, Poliaková
III.C: Gabajová, Vašíčková
III.D: Vanková, Brišáková
III.K: Turčanová, Dudášová
IV.A: Pilátová, Brišová
IV.B: Habanová, Bríciová
IV.C: Sliacka, Tornócziová
IV.K: Lapuníková, Poláčková
Dňa 3. septembra 2012 otvorila Pedagogická a sociálna akadémia v Turčianskych Tepliciach nový školský rok, v poradí už 142 vo svojej doterajšej histórii. Slávnostné zhromaždenie pedagógov a žiakov školy sa konalo v priestoroch miestneho mestského úradu. Po štátnej hymne prečítal riaditeľ školy príhovor predsedu ŽSK Ing. Juraja Blanára, potom oboznámil žiakov so zmenami v školskom poriadku, v organizácii chodu školy v novom školskom roku a poučenie o zásadách bezpečného správania a chovania žiakov v škole a na mimoškolských akciách a podujatiach. Po ukončení slávnostného zhromaždenia sa premiestnili pedagógovia a žiaci pred budovu školy, kde si uctili pamiatku bývalých učiteľov a žiakov školy, ktorí položili vlastný život pri oslobodzovaní našej vlasti na konci druhej svetovej vojny. Po tomto akte sa rozišli žiaci do svojich tried, kde začali ich klasické študentské povinnosti i radosti.