tá správna. To bol presne dôvod na to, aby sme sa spolu s mojou kamarátkou Katkou Kormaňákovou z 2.C vydali na
cestu za poznaním do Bratislavy. V rámci slovenského programu Mini-Erasms sme si vybrali vysokú školu PdF
UK. To neznamená, že vy si nemôžete vybrať inú vysokú školu. Tento rok bola ponuka rôznorodá a záujemcovia
si mohli vybrať z nasledovných vysokých škôl: Univerzita Komenského v Bratislave, Paneurόpska vysoká škola
v Bratislave, Slovenská Technická Univerzita v Bratislave, Ekonomická Univerzita v Bratislave, Vysoká škola
Manažmentu v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Technická Univerzita v Košiciach. Bolo
už na študentoch, ktorá vysoká škola ich zaujala a na ktorú sa chceli ísť pozrieť.
Po príchode do Bratislavy sme sa išli ubytovať. Ubytovanie naša vysoká škola neponúkala, takže sme si ho
vybavili samé, no iné vysoké školy ubytovanie ponúkali. Stravovanie bolo tiež individuálne. My sme sa stravovali
v reštauráciách prípadne rôzne hotely ponúkali stravovanie v ich priestoroch, no to už zostáva na vás, ktorá
alternatíva vám vyhovuje viac a ktorá menej. Po ubytovaní sme išli na úvodné stretnutie, ktoré prebiehalo
v priestoroch STU. Hneď pri vchode sa kontrolovalo, kto zaplatil a kto nezaplatil účastnícky povinný príspevok
v hodnote 10€ cez účet. Ak niekto nezaplatil cez účet, na mieste sa platilo 12€. Neskôr sme sa po usadení
stretli s naším tútorom, ktorý bol študentom PdF UK. Úlohou tútora bolo sprevádzať a správne nás orientovať
po meste a taktiež po vysokej škole. Následne nás rozdelili do skupín podľa vysokej školy, ktorú sme si
vybrali. Rozdali nám menovky a rozvrh, oboznámili nás s programom a mali sme voľný program.
Prvý deň na VŠ začal na Katedre špeciálnej pedagogiky, kde sme sa stretli s vedením fakulty. Pani dekanka
Dr. Faithová nám podala užitočné informácie, napríklad ako správne podať prihlášku, ako prebiehajú prijímacie
skúšky, aké sú požiadavky na študentov, princíp štúdia a zoznámila nás s elektronickým systémom fakulty. Ako
ďalšie nasledovalo stretnutie s koordinátorkou doc. Lopúchovou pre študentov so zdravotným postihnutím a
ukážky pomôcok a techniky pre týchto študentov. Je úžasne vedieť, že táto ako jediná fakulta ponúka možnosť
štúdia žiakom so sluchovým, telesným i zrakovým postihnutím a taktiež s poruchami učenia. Presunuli sme sa
na zaujímavú ukážku toho, ako sa dá pomocou zvukov priaznivo ovplyvniť psychický a fyzický stav človeka.
Bola to ukážka z muzikoterapie a keďže máme na našej škole metodiku hudobnej výchovy, s nástrojmi a
s tempom sme nemali vôbec problém. A aby všetky ukážky predmetov neboli iba nalákaním nás na VŠ sladkými
rečami zo strany pedagógov, stretli sme sa i s absolventmi danej fakulty, ktorí nás v skratke oboznámili
so svojimi skúsenosťami a povedali, že sa nemáme nikdy vzdávať svojich snov, vytrvalo si ísť za nimi a
obiť v živote to, čo nás baví. Veď ak sa človeku podarí spojiť hobby a prácu, to je to najväčšie šťastie
v živote.
V rámci Mini-Erasmu sme mali ako večerný program Networking Night, cieľom ktorého bolo zvýšiť povedomie
o kariérnom a osobnostnom rozvoji pre mladých ľudí. Stretli sme sa s rôznymi neziskovými organizáciami,
inštitúciami a dostali sme informácie o tom, čo práve trh práce mladým ponúka.
Druhý deň prebiehal na Katedre pedagogiky a sociálnej pedagogiky, kde sme sa ocitli na prednáške pedagogiky
nadaných a talentovaných, ktorá je pre žiakov so špeciálnymi výchovnými potrebami a dozvedeli sme sa, že
títo žiaci potrebujú individuálny prístup vrátane upravenia organizačných foriem učenia. Ako ďalšia
nasledovala Katedra výtvarnej výchovy, presnejšie sme sa pozreli na praktickú prednášku o polohe
kresby. V skratke vieme, že môžete svoju lásku a talent k umeniu rozvíjať aj na vysokej škole. Typisch
deutsch? Áno, na prednáške Katedry nemeckého jazyka sme sa hravou formou dozvedeli niečo o typických znakoch,
ktoré charakterizujú Nemecko. Som za názory Donalda Trumpa alebo Hillary Clintonovej? Tak toto bola veľmi
zaujímavá diskusia na Katedre anglického jazyka, ktorou sa práve študenti zaoberali a dostali možnosť
vyskúšať si aspoň nachvíľu byť v koži človeka, ktorý sa snaží svojimi názormi presvedčiť masy ľudí. Samozrejme,
všetko prebiehalo v anglickom jazyku. Večer nás čakal výborný program s názvom SKILLZONE. Mohli sme si vybrať
zo 17 workshopov len jeden, o ktorom by sme sa chceli dozvedieť viac. Ako lacno cestovať? Ako sa správne predať,
alebo ako správne komunikovať? Tak napríklad tieto témy sme si mohli vybrať.
Ďalší deň začal na Katedre histórie prednáškou z dejín Slovenska (1945-1989). Musím povedať, že prednášajúci
prof. Letz podal tematiku veľmi hravo a detailne. Čo všetko ti napadne, keď poviem slovo kameň? Takto
hravo poňala prednášku tvorivého písania na Katedre slovenského jazyka jedna z jej zamestnankýň
Dr. Faithová. Veľmi zaujímavá prednáška, kde bolo vidieť, že každý má úplné iné zmýšľanie. A vznikali
veľmi bizarné spojenia. Pre mňa osobne asi najkrajšia prednáška, ktorá mi dala do života veľa. Prišli
sme na Katedru logopédie, kde nás už čakal prof. Cséfalvay, ktorý nám chcel povedať viac o AAK
(argumentatívnej a alternatívnej komunikácii). Myslím si, že niekedy je lepšie vidieť na vlastné
oči, ako o niečom len počuť. V skratke. Rozdelili nás na dve skupiny, jedna mala za úlohu zahrať sa
na hendikepovaných ľudí, ktorí majú neschopnosť dorozumievať sa hovorenou rečou. Mali sme kamarátke,
ktorá hrala príslušníka rodiny, vysvetliť, že peniaze sú v banke a vkladná knižka je za obrazom
v obývačke. Háčik bol v tom, že sme nemohli používať hovorené slová, nemohli sme sa usmiať, jediné,
čo sme mohli urobiť, bolo žmurkať okom. Bolo to pre mňa aj pre ostatných veľmi náročné. Po tejto
ukážke nám pán prof. Cséfalvay porozprával, ako pracujú s hendikepovanými deťmi. No a na záver mi
na moju otázku, či ho táto práca baví a prečo ju robí, odpovedal: „Mňa to nebaví, mňa to napĺňa a
robím to už 30 rokov a myslím si, že to bolo zatiaľ najlepšie rozhodnutie, ktoré som kedy urobil. Som
rád, že môžem robiť prácu, ktorou pomáham iným a ktorú robím s cieľom niečo zmeniť, prípadne zlepšiť
a viem, že každý deň sa posúvame ďalej a zlepšujeme život hendikepovaným ľudom.“ Večer nasledovalo
rozlúčkové stretnutie, na ktorom sme si zhodnotili celý program. Po stretnutí už bolo na nás, či
sa vyberieme naspäť na ubytovanie, alebo pôjdeme na rozlúčkovú party. My sme išli na rozlúčkovú party,
kde sme sa rozprávali s organizátormi a neskôr si zatancovali s kamarátmi, ktorých sme tam
spoznali.
Nakoniec môžem skonštatovať, že naša stredná škola ponúka výbornú prípravu na takúto vysokú školu. Ak
ťa baví práca s deťmi a vieš si seba predstaviť ako budúceho učiteľa alebo výchovného poradcu, u nás
si na správnej strednej škole a PdF UK je pre teba tá pravá. Pre mňa dôležité poznanie a tri dni
nezabudnuteľných skúseností a úžasných ľudí. Vrelo odporúčam!
Andrea Graňáková, študentka 2.B, podpredsedníčka Žiackej školskej rady